VZNIK FARNOSTI

    Veča bola do r. 1992 filiálkou, patriacou do farnosti Dlhá nad Váhom. Nachádza sa v blízkosti chemického kombinátu Duslo Šaľa. V roku 1960 sa obec zlúčila s mestom Šaľa a 1. júla 1992 bola vytvorená nová mestská časť Šaľa - Veča. Vybudovaním veľkého sídliska sa stala obcou s 8650 obyvateľmi. Nachádzajú sa tu početné sídlisko a dve základné školy s veľkým počtom žiakov. Preto na podnet veriacich a Kňazskej rady bola 1. mája 1992 zriadená v Šali - Veči Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny. V roku 1993, na základe dlhodobej tradície úcty k svätému Jánovi Nepomuckému, sa tento svätec stal novým spolupatrónom starého kostola. Starý kostol Svätej Rodiny bol okolo r. 1825 rozšírený o sakristiu a bočnú loď.

Napriek novovzniknutým podmienkam kapacitne nestačil, preto sa začalo uvažovať o stavbe nového kostola. Výstavba kostola sa začala v júni 1997 a bola zasvätená Panne Márii Pomocnici kresťanov. Dňa 26.8.2007 Bratislavsko-trnavský arcibiskup - metropolita Mons. Ján Sokol slávnostne konsekroval nový kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na sídlisku v Šali - Veči.,,

SPRÁVCA FARNOSTI

 Novopôsobiaci premonštráti sa predstavili na prvých svätých omšiach 1. júla 2011

SPRÁVCA FARNOSTI:  P. Lukáš Stanislav Buchta, OPraem

Narodil sa 19.2.1960 v Kremnici

Vysvätený za kňaza 17.6.1990 B. Bystrica

Predchádzajúce pôsobenie:

1.7.1990 kaplán - Piešťany

1.7.1992 Hlohovec

1.7.1993 Nové Mesto nad Váhom
1.9.1995 Administrátor - Urmice
1.9.1997 Kláštor Premonštrátov na Strahove klerikmistr a 2. novicmistr Rektor sv. Karla Boromejského

1.7.2000 prior kláštora premonštrátov v Kláštore pod Znievom - Rektor kláštorného kostola
1.7.2004 kaplán - Vráble

1.7.2005 - 31. 7. 2009 administrátor v Říčanech
1.8. 2009  Znojmo

VYPOMOCNÝ DUCHOVNÝ: P. Atanáš Jozef Leškovský, OPraem

ADRESA FARNOSTI:

 Rímska 10, 927 05 Šaľa-Veča 
tel: (031) 771 6791 

 farský kostol Svätej Rodiny (18. storočie)

Sv.omša každu sobotu o 18.00 hod. 

nový kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (2007)
Sv.omše Utorok - Piatok o 18.00 hod.

               Nedeľa o 8.00 - 10.00 hod.

 **************************************************************************************************************

KŇAZI, KTORÍ PÔSOBILI VO FILIÁLKE ŠAĽA - VEČA PO ROKU 1970

Silvester Oravec
Teodor Bende
Viktor Kurucár
Andrej Andódi
ThDr. Teodor Kamody

 Mgr. Július Csomor 2010 - 2011

**************************************************************************************************************

 ,,Farnosť a farské spoločenstvo podľa súčasného cirkevného práva a učenia magistéria charakterizujú tri základné skutočnosti:

-          Eucharistia ako duchovné srdce farského spoločenstva, ohnisko a vrchol života farnosti;

-          osoba kňaza ako vlastného pastiera farského spoločenstva, ktorý je ustanovený biskupom a nachádza sa vždy vo vzťahu k nemu, čím je zabezpečená jednota viery s celou Cirkvou;

-          územie farnosti, či ešte lepšie, ľudia, ktorí žijú na tomto území. Pre tých, ktorí sa snažia žiť svoju vieru, má poskytnúť farské spoločenstvo duchovný rast; pre tých, ktorí sú pokrstení, ale nepraktizujúci, má byť miestom novej evanjelizácie a pre ostatných nepokrstených, môže byť farnosť semeniskom evanjelizácie. Farnosť môže využiť materiálne a finančné prostriedky pre službu, evanjelizáciu a praktickú pomoc ľuďom, zvlášť na jej území.

Pozitíva a limity farnosti

Medzi pozitívne skutočnosti územných farností patrí otvorenosť pre každého kresťana ako aj každého hľadajúceho človeka vo vnútri danej farnosti. Pre farnosť má byť preto cudzia akákoľvek forma elitárstva, keďže má mať na Svätú omšu a ku správcovi farnosti voľný prístup každý, kto má záujem. Farnosť je zvyčajne väčším zhromaždením, ktoré dáva priestor pre rozličné formy spirituality, kde by si mal každý nájsť svoje vlastné miesto.

Medzi limity a nebezpečenstvá územnej farnosti patrí anonymita, zvlášť v mestách a väčších obciach. Prítomní veriaci sa môžu cítiť aj uprostred eucharistického zhromaždenia opustení v zástupe. Veľké zhromaždenie býva zvyčajne neosobné a poskytuje ľahkú cestu pre konzumovanie duchovnej ponuky bez osobného angažovania sa. Nezriedka jedinou činnou osobou vo farnosti je kňaz, ostatní len prijímajú to, čo im on sprostredkuje, či už sviatosti alebo Božie slovo vo forme kázne. Je veľmi ľahké vo veľkom spoločenstve „spohodlnieť“. Nebezpečenstvom farnosti je lokálne myslenie, uzavretosť vo „vlastnej farnosti“, čím ustupuje do úzadia apoštolskosť Cirkvi.

Cirkev ako dom a škola spoločenstva

Svätý otec Ján Pavol II. na začiatku nového tisícročia, vo svojom apoštolskom liste Novo millennio ineunte, zdôrazňuje celej Cirkvi, že stojí pred nami veľká výzva: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva (NMI čl. 43). Spolu s ním si aj my môžeme položiť otázku: „Čo to konkrétne znamená?“ Môže byť farnosť, kde sa veľké množstvo veriacich stretáva pri Eucharistii účinným „domom a školou spoločenstva“? Má túto víziu realizovať pastier farnosti, ktorí sa bude snažiť o oživenie farnosti rôznymi aktivitami a činnosťami okolo fary? Zaiste, obidve tradičné cesty sú dobrými krokmi vpred, ale Duch Svätý si našiel aj inú cestu. On vdychuje život malým učeníckym spoločenstvám, ktoré sa rodia uprostred Cirkvi. Práve o ne má veľkú starostlivosť samotný pápež Katolíckej cirkvi: „Pre Cirkev je veľmi dôležitá povinnosť podporovať rozličné druhy združení, ktoré či už v tradičnejších alebo novších formách cirkevných hnutí i naďalej dávajú životnosť Cirkvi, ktorá je Božím darom a tvorí opravdivú jar Ducha Svätého“, uvádza Ján Pavol II. na začiatku nového tisícročia (NMI 46). Pritom súbežne upozorňuje na dôležitosť spolupráce a poslušnosti s autoritou pastierov. Biblickou smernicou pritom sú slová sv. Pavla: „Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ (1 Sol 5, 19 – 21).,,

,,zdroj: Internet"