TVORBA

Tvorba vo Veimare, Arnstadte, Mülhausene 1703-1708:

Z tohto 4-ročného pôsobenia je už známy rad dôležitých skladieb: Ide o prvé klavírne a organové skladby (chorálové predohry, prelúdia a fúgy, Capriccio ku príležitosti odjazdu milovaného brata - J. Jakoba do Švédska). V tomto období vznikla aj prvá kantáta - Denn du wirst meine Seel nicht in der Hälle lassen. Je to vlastne jediná kantáta, ktorá je dokázateľná pre arnstadtský pobyt. Zdá sa, že v Arnstadte sa venoval prevažne klavírnej a organovej tvorbe a že vokálna hudba zostala v pozadí. Buxtehudeho vplyv je v týchto skladbách jasne čitateľný. Datovanie skladieb v arnstadtskom období nieje príliš jasné, až mülhausenovská epizóda je jasnejšia.:

Tvorba vo Veimare 1708-1717:

Osem veimarských rokov znamenalo pre Bacha veľký rozkvet kompozičného a interpretačného umenia. Ale najviac bola ocenená jeho organová tvorba. V tomto období vznikol veľký počet voľných organových skladieb a značný počet prepracovaných organových chorálov. Dobu vzniku jednotlivých skladieb a ich presný počet len veľmi ťažko určiť, pretože Bach ich veľmi často opätovne prepracovával. S určitosťou môžeme povedať, že v tomto období vznikla slávna Toccata a fuga d mol a k tomu aj celý rad prelúdií a fúg, toccat a fantázií. Popri organových skladieb tu vznikajú aj skladby klavírne - fúgy, toccaty, fantázie a 16 prepracovaných koncertov pre klavír. Je pozoruhodné, že Bach v tomto období nenapísal žiadnu zábavnú dvorskú hudbu (nepočítajúc klavírnu hudbu). Skoro sa zdá, akoby sa celý rad skladieb stratil.

Tvorba v Köthene 1718-1723:

Bachová köthenská tvorba nadobudla vzhľadom k minulým rokom výrazne svetský charakter. Dokonca i v oblasti hudby vokálnej písal väčšinou diela svetského a slávnostného charakteru ako napr. Durchlauchtster Leopold, Der Himmel dacht Anhalts Rühen und Glück, Heut ist genius ein guter Tag. O niektorých kantátach nevieme či vznikli v Köthene či už v Lipsku, ale isté je, že pred svojim odchodom napísal kantáty č. 22 a 23, Svadobnú kantátu č. 202 a Jánove pašie. Organovú hudbu komponoval len príležitostne, keďže nepatrila k jeho povinnostiam. V Köthene však dosiahla vrchol jeho klavírna, komorná a orchestrálna tvorba - všetky köthenské diela majú muzikantskú spontánnosť, zmyslovú plnosť a vrcholnú umeleckú zrelosť prejavujúcu sa kontrapunktickou prepracovanosťou, harmonickou mnohotvárnosťou a nástrojovou virtuozitou.

Z klavírnych skladieb sú to napr.:

Z koncertných skladieb sú to napr.:

Tvorba v Lipsku 1723-1750:

Jeho tvorba v tomto období nemá tú vnútornú jednotu ako v predošlých obdobiach. Musel sa angažovať v rôznych oblastiach - klavírnej, komornej, organovej, vokálnej svetskej aj cirkevnej hudbe.

Prvé obdobie 1723-1730:

Druhé obdobie 1730-1740:

Tretie obdobie 1740-1750: